å
Scrijha laténCandjî
a | b | c | d | e | f | g | h | i | j | k | l | m | n | o | p | q | r | s | t | u | v | w | x | y | z |
A | B | C | D | E | F | G | H | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z |
Lete A avou des faflotes
Áá Àà Ââ Ää A̧a̧ Ãã Āā Ăă Ȧȧ Ảả Åå A̋a̋ Ǎǎ A̍a̍ Ȁȁ A̐a̐ Ȃȃ A̓a̓ Ạạ A̤a̤ Ḁḁ Ąą A̭a̭ A̰a̰ A̱a̱ A̲a̲ A᷎a᷎ Ⱥⱥ ᶏ Á̧á̧ Ạ́ạ́ Á̤á̤ Ą́ą́ Á̱á̱ À̧à̧ Ạ̀ạ̀ À̤à̤ Ą̀ą̀ À̱à̱ Ấấ Ầầ Â̧â̧ Ẫẫ Ẩẩ Ậậ Â̤â̤ Ą̂ą̂ Â̱â̱ Ä́ä́ Ä̀ä̀ Ä̂ä̂ Ä̃ä̃ Ǟǟ Ä̌ä̌ Ạ̈ạ̈ Ą̈ą̈ Ä̱ä̱ Ã́ã́ Ã̀ã̀ Ã̂ã̂ Ã̌ã̌ Ã̍ã̍ Ạ̃ạ̃ Ą̃ą̃ Ā́ā́ Ā̀ā̀ Ā̂ā̂ Ā̆ā̆ Ā̊ā̊ Ā̌ā̌ Ạ̄ạ̄ Ā̤ā̤ Ą̄ą̄ Ā̱ā̱ Ắắ Ằằ Ẵẵ Ẳẳ Ặặ Ă̤ă̤ Ǻǻ Å̂å̂ Ą̊ą̊ Å̱å̱ Ǎ̧ǎ̧ Ą̌ą̌ A̤̍a̤̍ Ȧ́ȧ́ Ǡǡ Ą̈̀ą̈̀ Ą̈̂ą̈̂ Ą̈̌ą̈̌ Ą̄́ą̄́ Ā̱́ā̱́ Ą̄̀ą̄̀ Ā̱̀ā̱̀ Ą̄̂ą̄̂ Ā̱̂ā̱̂ Ą̄̌ą̄̌
Ôtès letes
Ɑɑ Ꞛꞛ Ꞵꞵ Ꝯꝯ Ðð Ɖɖ Ꝺꝺ ẟ Əə Ɛɛ Ꝫꝫ ꭡ Ⅎⅎ Ꝼꝼ ɸ ⱷ Ɣɣ Ᵹᵹ Ƣƣ Ꜧꜧ Ƕƕ Ⱶⱶ Ɩɩ Kʼĸ ƛ Ŋŋ ᴖ ᴗ Ɔɔ Ꞷꞷ ꭥ Ꞝꞝ Ȣȣ Ꝛꝛ Ʀʀ Ꞃꞃ Ꝝꝝ ꭅ Ꞅꞅ Ʃʃ Ꝭꝭ ẞß Ꞇꞇ Þþ ꭐ Ʊʊ Ꞟꞟ ꝸ Ʋʋ Ỽỽ Ꝩꝩ Ƿƿ Ꭓꭓ Ȝȝ Ꝣꝣ Ʒʒ Ꜫꜫ Ꜭꜭ Ꜯꜯ Ƨƨ Ƽƽ Ɂɂ ǀ ǁ ǂ ǃ ʘ Ꜣꜣ Ꜥꜥ
Pitites grandès letes
LeteCandjî
pitite lete | grande lete |
---|---|
å U+00E5 |
Å U+00C5 |
å
- pitite lete latene a avou ene bole.
Walon (Rifondou)Candjî
Etimolodjeye 1Candjî
Lete k’ a-st aspité diviè 1900 a Lidje po scrire li son etur /aː/ et /oː/ → /ɔː/. Divant çoula, il esteut scrît « â ».
Etimolodjeye 2Candjî
Etroclaedje di : « a » + « li » (divant èn omrin sustantif)
PrononçaedjeCandjî
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ɔː/ /aː/ /ã/ /oː/ (betchfessî å)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ɔː/
Etroclé årtikeCandjî
singulî | pluriyal | |
---|---|---|
omrin | å / a l’ (divant voyale) | ås / åzès / azès / a les |
femrin | al / a l’ | ås / åzès / azès / a les |
å omrin
- oblidjî etroclaedje di « a li » divant èn omrin no.
- divant on cmon no.
- divins on no prôpe :
- no d’ djin.
- C’ est co ene hepe ki dj’ a yeu å Fernand.
- no d’ plaece.
- Dj’ a on radjoû å Tchestea.
- Å Noyé… — Motî d’ Nivele.
- no d’ fiesse.
- no d’ djin.
- (vî mot) divant on viebe sustantivé.
- A ls ôre, les leus toûnrént a berbis. — Joseph Calozet.
- Il est co ene feye å ploure. — J. Bastin (sourdant a recråxhî).
- Dji m’ voleu aler laver, mins å ploure insi, dji n’ î va nén. — Sintake do walon del Gléjhe.
- I piede si tins å lére. — Sintake do walon del Gléjhe.
- Ça a stî a lzès raclôre insi, va, mes poyes ki dj’ els a pår fwait setchi. — Sintake do walon del Gléjhe.
- C’ est po ça ki dj’ vos a dit å comincî: el djoyeuse peneuse samwinne. — Lucyin Mahin.
- Vos a-t ele riloukî å sinte vosse frisse muzea, Vos, ô, rôze di nôvimbe, påjhule dissu l’ pazea. — Charly Dodet.
Mots d’ aplacaedjeCandjî
- ådvins, ådfoû, ådzeu, ådzo, ådvant
- å hôt (e hôt), å-hôt
- å lådje
- ådjourdu, årvier, årvierdimint
- å rvey, årvey
- ådla
OrtografeyesCandjî
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :