Loukîz eto : Verbok.

Walon (Rifondou) candjî

Etimolodjeye candjî

Cawete gayele «ver-» (for-) Bodje «bok», teribe bok, bok candjî a ôte tchoi, pal voye do tayon-bodje neyerlandès «weerbok»; ricomprins come aplacaedje tîxhon di «vert» + «bok»; mot cité dins l’ FEW 17 552a.

Prononçaedje candjî

Sustantif candjî

singulî pluriyal
verbok verboks

verbok omrin

  1. (no d’ tolu) tolu u biesse des doûcès creyances walones, k' a l' tiesse et les pîs d' on bok, et l' coir d' èn ome avou des grands vetes pwels, et kel Diåle tént al laxhe.
    • Li diåle a-st arivé avou ene drole di biesse k' i moennéve, tot lyi criyant «Hû, verbok» (ramexhné pa T. Delogne).
    • Li Djôzef n' esteut nén trop seur, li verbok li vleut a tot moumint souker Ernest Benoit (fråze rifondowe).
  2. crodjambot po les efants, mins purade po les djonneas el les djonnetes ki sont foû-z et houte, ki court après zels et lzès souker al fén do porshuvaedje.
    • Padrî l' houyire del Vå Bnoete, gn aveut-st on verbok Motî Haust (fråze rifondowe)..
    • Mannet djonne ome ki vs estoz, avoz veyou les coines do verbok ? Motî Gilliard (fråze rifondowe). [1]
    esse porshuvou do verbok : n' aveur nole tchance.
    F. avoir la guigne, la malchance.
    Ass veyou l' verbok ? : dijhêye a onk k' est blanc come ene makêye d' aveur stî sbaré.
  3. (pa stindaedje) ome k' on voet evi, mannet u vicieus.
    • , ci-la !
    • Mais alez vz î fiyî, vozôtes, a ç' laid verbok la : i s' pout co måvler et si rvindjî Joseph Selvais (fråze rifondowe).
    F. salaud, débauché, homme grivois, luxurieux. [2]
  4. veråt.
    F. verrat.
    esse glot come on verbok : esse foirt glot.
    F. gourmand.
    nareus come on verbok : nareus come onk k' a s' narene ki racrole a l' odeur d' on veråt.
    F. sensible aux odeurs, délicat. [3]
    Sacré verbok ! u : A l' rossea verbok !; : u : A l' laid verbok ! : dijhêye po rprotchî ene sacwè a onk k' a må fwait.
    On dit eto : "laid veråt, laid godi". "
    F. enfant de salaud, sacripant, dévoyé, crapule.
  5. cok d' awousse.
    • Ele schoûte les gros verboks ki fjhèt tchîpyî leus rexhès pates Joseph Calozet (fråze rifondowe).
    F. sauterelle verte. [4] [5]
    Dji vôreu k' ti våyes sol verbok : dijhêye po-z evoyî on soyant å diåle.
    F. va te faire pendre ailleurs.
  6. pitite usteye ki va bén (loukîz a : diåle), copurade :
    • a)
    • ene pitite îpe al mwin .
    On dit eto: zigzag.
    F. herse.
    • b) on verin d' cårire. F. vérin. [6]
  7. sipawta.
    F. épouvantail. [7]

II. Verbok [n.pr.]

  1. no d' on rlomé verbok, k' est loukî come li Diåle lu-minme.
  2. såvadje no.

Ortografeyes candjî

Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
Li mot n’ est nén dins : C8, C13, C57, S0, S24, S25, S40, S41, E2, E21, E34, E167, E203, E212, O2, O3, O4, O5, O100, G152, G209

Ratournaedjes candjî

  • F. bouc vert, satyre, chèvre-pied, "verbouc".

|nl= weerbok (nl) |de= werbock (de) |lorg= Vârbouk (vârt-bouc, ramexhné a Aviote, el Gåme di France pa A. Doppagne, come cial ådzeu, p. 112.)

  1. dins C106, E170, E213 (loukîz al Djivêye des motîs).
  2. dins C9, C106, O0 (loukîz al Djivêye des motîs).
  3. dins O0 (loukîz al Djivêye des motîs); dandjreus pa acmaxhaedje di veråt et bok, tot rapinsant l' sinse d' ome vicieus.
  4. ALW 8. notule 148.
  5. pa stindaedje des fåves almandes, la kel verbok potche ådzeu d' l' Aiwe do Rin (A. Doppagne, Esprits et génies du terroir, Duculot, Djiblou, 1977, ISBN 2-8011-0129-X; p. 119).
  6. A. Doppagne, come cial ådzeu, p. 128.
  7. sinse rilevé a bôvetchén (A. Doppagne, come cial ådzeu, p. 128).