roytea
Walon (Rifondou) candjî
-
On roytea.
Etimolodjeye candjî
Bodje « roy » (rwè), avou l’ dobe cawete « -tea » ; mot cité dins l’ FEW 10 368 et FEW 21 234a.
Prononçaedje candjî
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ʀoːj.ˈtɛː/ /ʀoːj.ˈtæː/ /ʀoːj.ˈte/ /ʀoːj.ˈtja/ /ʀɔj.ˈtɛː/ /ʀɔj.ˈtæː/ /ʀɔj.ˈte/ /ʀɔj.ˈtja/ /ʀɔj.ˈt͡ʃa/ /ʀoː.ˈtɛː/ /ʀoː.ˈtæː/ /ʀɔ̃.ˈtɛː/ /ʀɔ̃.ˈtæː/ /ʀoː.ˈte/ /ʀoː.ˈtja/ /ʀoː.ˈt͡ʃa/ /ʀɔ̃.ˈtja/ /ʀɔ̃.ˈdja/ /ʀuː.ˈtja/ /ʀʊ.ˈtja/ /ʀɔw.ˈtja/ /ʀɔːw.ˈtja/ /ʀuːw.ˈtja/ /ʀaw.ˈtɛː/ /ʀaw.ˈtja/ /ʀɔk.ˈtja/ /ʀɔk.ˈt͡ʃa/ /ʀɔːk.ˈtja/ /ʀɔ.ˈkja/ ; miersipepieuzmint e l’ notule ALW 8.77 ; (betchfessî oy), (betchfessî ea)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ʀoːj.ˈtja/
- Ricepeures : roy·tea
Sustantif candjî
singulî | pluriyal |
---|---|
roytea | royteas |
roytea omrin
- (oujhea) pitit oujhea magneu d’ grinnes, li pus ptit des oujheas del Walonreye, k’ end a sacwants sôres, ki l’ sincieus no, c’ est : Regulus spp. & Troglodytes troglodytes.
- I fåt esse brutå po touwer on roytea — Motî Forir (fråze rifondowe).
- Et l’ roytea, e fjhant ene xhinêye a l’ Ivier, a volé ås shijh cints diåles et co pus lon. — Anatole Marchal, Li Dérène Chîje, p. 153 (fråze rifondowe).
- T’ as come li sprewe et l’ roytea : c’ est des bodjants, mins nén des voyaedjeus. — Båze di dnêyes di l’ Årdene nonnrece (fråze rifondowe).
- Ås concêrts dès grands bwès chaque oûhê fait s' pårtêye.
Djusqu' å pus p'tit rôyetê, tot l' monde såye ses tchansons.
Sol timps quu l' pauve coucou brait deûs notes sins façon
Lu måvi djowe dèl flûte èt l' djône tchèrdin tchafetêye— Martin Lejeune, 1895. - Et dji djereye d' on reclôrom
Po-z ahouter mi pawe di roytea
— Louis Lagauche, "L' inmant", Li tchanson del Mouze, (1947), p. 103 (fråze rifondowe).
- (rabaxhanmint) rwè d’ on ptit payis, rwè k’ on vout rabaxhî.
Parintaedje candjî
Mots d’ aplacaedje candjî
Sinonimeye candjî
- (Regulus spp.) : rotlet, covreu, flaminete, pitit-cour
Dizeutrins mots candjî
Dizotrins mots candjî
- (Regulus regulus) : roytea houplé, houpêye flaminete
- (Regulus ignicapillus) : djoleye flaminete
- (Troglodytes troglodytes) : mousse-e-lignî / mousselignî, mousse-el-lignire, mousse-el-håye, mousset, moussete
Ortografeyes candjî
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
- rôté : G208 p. 176
- rok'tin : O0
- roûtia : G208 p. 176
- royté : G208 p. 175
- row'tia : O0, G208 p. 176
- rok'tia : G208 p. 176
- roietel : E34 (a « rôyetê »)
- rawtê : S117
- rawetê : S17 p.323
- rôyté : G208 p. 175
- rôw'tia : G208 p. 176
- rôtê : E21, E200, FE1 (a « troglodyte »), G208 p. 176
- raw'tē : G208 p. 177, G217 p. 62
- raw'tia : O0, G208 p. 176
- roytê : G208 p. 175
- royetê : FE1 (a « troglodyte »)
- rôyetê : E1, E34, E170
- roytia : G208 p. 175
- roy'tia : O0
- rawtia : C8
- rôk'tia : O0, G208 p. 176
- rokia : O0, G208 p. 176
- rôy'tê : E167
- rôⁿtia : G208 p. 176
- rôtia : C1, C9, C57, C60, C99, C106, E1 a "rôyetê", G208 p. 176
- ro.ytê : S109
- rôkia : O0 (a « rok’tin »)
- rotia : G208 p. 176
- rontia : C1, C60, C62, C99, C106, O0 (a « rok’tin »), G208 p. 176
- rôytê : E213, G208 p. 175
- rôtcha : FE1 (a « troglodyte »)
- roûw'tia : G208 p. 176
- rondia : C23, C99
- rôytia : G208 p. 175
E rfondou walon :
Ratournaedjes candjî
pitit oujhea do djinre Regulus
pitit oujhea di l’ indje Troglodytes troglodytes : Loukîz a : mousselignî
- Francès : troglodyte (fr) (noûmot sincieus)
Waitîz eto candjî
Lijhoz l’ årtike roytea (discramiaedje) so Wikipedia