Etimolodjeye

candjî

Tayon-bodje latén « ămāre » (minme sinse)

Prononçaedje

candjî

inmer (viebe å coplemint) (1ire troke) (codjowaedje)

  1. esse assaetchî d' èn amour sins mzeure pa ene djin ki dmane todi dvins nos pinsêyes.
    • Dji vs inmrè todi djel djeure
      N’ estoz vs nén on pô djannesse ?
    • Schoûtez : dj’ a-st adji avou vos come on napea, edon Mareye ; djel sai bén… Portant dji vs a-st inmé, creyoz m’, come on inme a saze ans. Joseph Mignolet, « Li tchèsturlinne dèl Bèle Rotche, 1922, p.34 (fråze rifondowe).
    • Dji t’ inme, Maridjene, dji t’ inme télmint, dji t’ inme télmint. Bruno Picard, (sourdant a recråxhî).
  2. rissinti bråmint d' atnance po ene sakî, aveur bon avou leye.
  3. magnî voltî, boere voltî, fé voltî.
  4. (viebe å prono) :  Loukîz a : « s’ inmer ».
    • Ni fjhans nole poenne po-z agrandi nosse lot ;
      Ayans l' åme hôte et puvite ki d' nos haire,
      Inmans nos ! Louis Lagauche, "Amon nos autes : tchansons tchusèyes" (1908-1912), p.47 (fråze rifondowe).
    • Bén, pusk' i s' inmèt, Idå dmeurrè dlé mi, et pus tård, nos serans grands-popas. Joseph Mignolet, "Al bèle fontinne, comèdèye è treûs-akes", 1924, p.53 (fråze rifondowe).

Piceures di croejhete

candjî

inmer (sinse 2) est purade eployî dins ene fråze di noyaedje. Po ene fråze di djhaedje et di dmande, on-z a ptchî d’ eployî bén inmer.

Parintaedje

candjî

(minme sourdant etimolodjike)

Mots d’ aplacaedje

candjî

Ortografeyes

candjî
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

candjî
vey voltî  Loukîz a : vey voltî
magnî, boere, fé voltî