Etimolodjeye

candjî

Do viebe « ovrer » avou l’ cawete « -aedje ».

Prononçaedje

candjî

Sustantif

candjî
singulî pluriyal
ovraedje ovraedjes

ovraedje omrin et femrin (mot bikebok)

  1. çou k’ on fwait po s’ mestî ou po wangnî åk, ou pask’ on vs l’ a dmandé.
    • C’ est on trop grand ovraedje; vos ndè rexhroz nén tot seu.
    • On vént d’ rexhe vosse live : c’ est del bele ovraedje.
    • Dj’ a co del grosse ovraedje cwénze djoûs å lon.
    • Pocwè fwaiss todi del niche ovraedje ?
    • Après aveur rintré l’ tchåfaedje,
      Rewalpé ses afwaires e s’ bot,
      Ene botresse rovia ses shabots,
      La k’ ele aveut stî fé l’ ovraedje. Joseph Vrindts, ”Vîx Lîge” (1901), p.123, “Les Shabots dè l’Bottresse” (fråze rifondowe).
    • Vola m’ mariaedje so flote (hôt). Mins monsieu puski vos voloz m’ (sic) revoyî, leyîz m' do moens aler fini mi ovraedje. Louis Lagauche, Cåse d'on comichonaire, 1904, p.46 (fråze rifondowe).
  2. posse la k’ on boute, et-z esse payî po
    • Il a stî fotou a l’ ouxh di si ovraedje.
  3. ouve.

« Il est vraiy ki Defrêcheux mågré si ptit hopea d’ ouves est télmint bén d’ amon nozôtes, il a télmint bén tchanté çou ki nosse peupe rissint pol djustice, li bonté, li feme, l’ efant, les pôvriteus, k’ on pout dire ki l’ åme del raece walone est resserêye tote etire divins ses ovraedjes » Joseph Mignolet, Li walon å payîs di Lîdje, (1938), p.55 (fråze rifondowe).

Ratourneures

candjî
  1. aveur l’ ovraedje di
  2. esse sins ovraedje
  3. toumer sins ovraedje: piede si ovraedje
  4. si mete a l' ovraedje
    • Mins s’ tot nos qwite, moûrt ou s’èdwèm,
      l’ome èst la qui n’ pièd′ nin corèdje.
      Li tére lî d’meûre. Ås-aîres dè djoû,
      plin d’èhowe i s’ mèt′ a l’ovrèdje
      Henri Simon, Li pan dè Bon Diu, Li tchèrwèdje.

Sinonimeye

candjî

Ortografeyes

candjî
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

candjî
çou k’ on fwait po s’ mestî ou po wangnî åk
posse la k’ on boute, et-z esse payî po
toumer sins ovraedje
  •   Francès : se retrouver au chômage, perdre son travail