anoyeus
Etimolodjeye
candjîNo d’ fijheu do viebe : « anoyî ».
Prononçaedje
candjî- AFE :
- diferins prononçaedjes : /a.nɔ.ˈjøː/ /a.ni.ˈjøː/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /a.nɔ.ˈjøː/
- Ricepeures : ano·yeus
Addjectif
candjîsingulî | pluriyal | |
---|---|---|
omrin | anoyeus | |
femrin padrî | anoyeuse | anoyeuses |
femrin padvant | anoyeuse | anoyeusès |
anoyeus omrin
- trisse, poenneus.
- Vola ene sacwè d' anoyeus. — Motî Forir (fråze rifondowe).
- Mins l’ Ivier ki rtome solitaire,
El louke filer tot anoyeus. — Martin Lejeune, "L’iviêr èt l’amour" (fråze rifondowe). - Si l' sudjet n' est nén des pus rcwerous, i fåt portant ricnoxhe ki cisse pîce la k' est nosse prumire pîce di troes akes e walon, dimeure todi on vraiy pitit tchîf-d’-ouve ki fwait co rire les anoyeusès djins d' asteure. — Joseph Mignolet, "Li walon å payîs di Lîdje" (1938), p.32 (fråze rifondowe).
- Cwand dji vs schoûte djåzer do vî tins, dji vs trouve bén anoyeus. — Charles Massaux.
- (pa rfrancijhaedje) ki plait waire a l' esprit, ki l' assaetche gote.
- Dji n' a pus d' keure do djåzer politike ;
C' e-st on suddjet divnou trop-z anoyeus ; — HFbl, On pansiona, 1843, p.24 (fråze rifondowe).
- Dji n' a pus d' keure do djåzer politike ;
- (mot d’ meteyo) mwais (tot djåzant do tins).
- Ké disdut, ké-n oraedje !
Diè ! Ké-n anoyeus tins ! — Jean-Joseph Dehin, "L' orèdje" (1848) (fråze rifondowe).
- Ké disdut, ké-n oraedje !
Parintaedje
candjîOrtografeyes
candjî