airçon
Walon (Rifondou) candjî
-
Etimolodjeye candjî
Bodje « airç- » (« air ») (do tayon-bodje latén « arcus » (avou candjmint del cossoune etimolodjike, dandjreus pa assaetchance do « c » do francès « arc ») (air), avou l’ cawete « -on » (li bwès d' l' airçon est arondi).
Prononçaedje candjî
- AFE :
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ɛːʀ.sɔ̃/ (minme prononçaedje pattavå)
- Ricepeures : air·çon
Sustantif candjî
singulî | pluriyal |
---|---|
airçon | airçons |
airçon omrin
- (muzike) baguete avou des coides po froter les cenes d' on violon.
- Li violon zimtêye
A tchaeke côp d' airçon
— Henri Simon, "Li pan dè bon Diu", "Å bourlå" (fråze rifondowe).
- Li violon zimtêye
- (belès-letes) (imådjreçmint) instrumint, cayet ki xhiltêye avou l' vint.
- L’ aiwe gruzene si doûce tchanson
Djouwêye so l’ meyeu des airçons — Richard Joelants (fråze rifondowe). - Viè les blankès nûlêyes
L' aloye prind si evolêye
Tot fjhant tchanter si airçon !
Et l' laecea k' nos estchante,
E modoe d' blanc fier, tchante
Si spitant zon ! zon ! zon !— Louis Lagauche, "Les belès-eures" (1928), p. 94 (fråze rifondowe).
- L’ aiwe gruzene si doûce tchanson
- (mot d’ mônî) pîce ki pind al potince po lever li pire tournante, po rabiyî l' pire doirmante.
-
airçon d' muzicyin
-
airçon del potince d' on molén
Ortografeyes candjî
Ratournaedjes candjî
baguete avou des coides po froter les cenes d' on violon
Waitîz eto candjî
Lijhoz l’ årtike airçon (discramiaedje) so Wikipedia