viyair
Etimolodjeye
candjîS’ i gn åreut ene sakî ki sepreut cwè åd fwait di l’ etimolodjeye di « viyair », el pout stitchî vaici., racuzinåve avou l' vî lingaedje d’ oyi « viair ».
Prononçaedje
candjî- AFE :
- diferins prononçaedjes : /vi.jɛːʀ/
- prononçaedje zero-cnoxheu : /vi.jɛːʀ/
- Ricepeures : vi·yair
Sustantif
candjîsingulî | pluriyal |
---|---|
viyair | viyairs |
viyair omrin
- vizaedje.
- Ele a on ptit viyair ki plait bén — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Il a l' viyair d' èn andje — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Å vraiy, a s' viyair, on direut k' i ndè sét seulmint conter troes ! — Motî Haust (fråze rifondowe).
- Ki djhoz vs di ci djonne ome la ?
N' a t i nén on bea viyair ? — HFbl, Li kuré d'sain viçain, 1843 (fråze rifondowe).
- shonnance.
- Il a l' viyair d' èn andje — Motî Haust (fråze rifondowe).
- boke.
- L' ome del måjhone est pôve, lu ossu; mins l' viyair do rôbaleu brait si foirt li mizere k' endè fruzixh disk' å cour — MFab, "Li hatche di bronze" (1937), p. 64 (fråze rifondowe).
Sinonimeye
candjîvizaedje
Sipårdaedje do mot
candjîOrtografeyes
candjîRatournaedjes
candjîçou ki pout moussî e-n ene boke