råskignoû
Walon (Rifondou) candjî
-
On råskignoû.
Etimolodjeye candjî
Tayon-bodje latén « luscinia » (« pitit råskignoû »), pal voye di l’ occitan « rossinhol », et do francès « rossignol ».
Prononçaedje candjî
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /ʀɔːs.ki.ɲuː/ /ʀaːs.ki.ɲuː/ /ʀɔːs.ki.ɲu/ /ʀɔs.ki.ɲuː/ /ʀɔːs.ki.ɲuːl/ /ʀaːs.ki.ɲuːl/ /ʀas.ki.ɲuːl/ /ʀɔs.ki.ɲuːl/ /ʀɔːs.ki.ɲɔl/ /ʀaːs.ki.ɲɔl/ /ʀas.ki.ɲɔl/ /ʀɔs.ki.ɲɔl/ /ʀas.ki.ɲɔ/ /ʀɔ.ki.ɲɔ/ ; miersipepieuzmint e l’ notule ALW 8.75 ; (betchfessî å), (36 prononçaedjes).
- prononçaedje zero-cnoxheu : /ʀɔːs.ki.ɲuː/
- Ricepeures : rås·ki·gnoû
Sustantif candjî
singulî | pluriyal |
---|---|
råskignoû | råskignoûs |
råskignoû omrin
- (oujhea) pitit oujhea ki tchante foirt bén, a l’ anuti, ki l’ sincieus no, c’ est : Luscinia megarhynchos.
- Divins ene fotche conte si bôr et, cwand l’ beaté tchereye,
Påjhûlmint dvins les stoeles, el doûce tiedeur del nute,
C’ est sor lu k’ po tchanter l’ råskignoû s’ apîçtêye. — Henri Simon (fråze rifondowe). - Et s’ vwès djustumint repetéve,
Ene tchanson d’ amour ki xhiltéve,
A rinde on råskignoû djalot — Martin Lejeune, "L’amour vint dè passer", dins « L’année des poètes » (1892), p. 230 (fråze rifondowe).
- Divins ene fotche conte si bôr et, cwand l’ beaté tchereye,
- ôte oujhea del famile des råskignidîs, ki l’ sincieus no, c’ est : Muscicapidae.
- onk, ene ki tchante bén.
Ratourneures candjî
Parintaedje candjî
Sinonimeye candjî
Ortografeyes candjî
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
- roskignoûl : G208 p. 171
- roskignoû : G208 p. 171
- raskignol : G208 p. 171
- râskignoû : G208 p. 171
- rokigno : FO94
- raskigno : C9
- râskignoûl : G208 p. 171
- roskignol : G208 p. 171
- råskignol : E1, G208 p. 171
- råskignou : E1, G208 p. 171
- raskignoûl : G208 p. 171
- råskignoûl : E1, G208 p. 171
- råskignoû : E1, G208 p. 171
- râskignol : G208 p. 171
E rfondou walon :
Li mot n’ est nén dins : C13
Ratournaedjes candjî
Waitîz eto candjî
Lijhoz l’ årtike råskignoû so Wikipedia