lèye
Walon (sistinme Feller) candjî
Prononçaedje candjî
Etimolodjeye 1 candjî
Do viebe « lèyî ».
Codjowas candjî
lèye
- lai ; indicatif prezintrece, prumire djin do singulî, do viebe « lèyî » (« leyî » e rfondou).
- lait ; indicatif prezintrece, prumire djin do singulî, do viebe « lèyî » (« leyî » e rfondou).
- In papillon n’est bia qu’ si on l’ lèye cavoler. — Edmond Wartique, À qwè bon ?, Les Cahiers wallons, lº 11, 1937, p. 176.
- laiye ; suddjonctif prezintrece, prumire et troejhinme djins do singulî, do viebe « lèyî » (« leyî » e rfondou).
Sourdants candjî
Etimolodjeye 2 candjî
Loukîz a : « leye ».
Prono d’ djin tonike candjî
lèye
- leye, prono del riwaitante.
- Djhan-Piére aveût’ n’bacèle, ine andje, ossi bèle qu’èle èsteût bone, â pont qu’on l’aveût surnomé li Madône dè molin, èt c’ èsteût por lèye qui l’moûnî volév’ todi acrèhe si ritchèsse. — Lucien Gillard, Li vî molin, Les Cahiers wallons, lº 3, 1937, p. 37.