astoca
Etimolodjeye
candjîBodje « astoke » (avou les rîles di scrijhaedje do son K) avou l’ cawete « -a ».
Prononçaedje
candjî- AFE :
- prononçaedje zero-cnoxheu : /a.stɔ.ka/ (minme prononçaedje pattavå)
- Ricepeures : asto·ca
Sustantif
candjîsingulî | pluriyal |
---|---|
astoca | astocas |
astoca omrin
- plaece k’ on s’ pout astoker dsu.
- stançon, budea.
- Il ont metou on solide astoca al poite del gregne.
- Gn a des astocas po sotni l' måjhon {{s-rif|S117
- sitipe (po-z astoker ene plante, èn åbe).
- Vloz bén mete èn astoca al coxhe do cerijhî ? — Motî Gilliard (fråze rifondowe).
- dossire (d’ ene tcheyire).
- Dj’ a ptchî ene tcheyire a astoca k’ on simpe xhame.
- boune råjhon k’ on pout astoker ene atuze, on råjhonmint dissu.
- Vos ploz co bén rcweri après des ôtes astocas po voste idêye ; disk’ asteure, c’ est on pô flåwisse — Båze di dnêyes di l’ Årdene nonnrece (fråze rifondowe).
- Por mi, c' est tos boignes messaedjes; dj' ô bén : gn a nol astoca po sotni leus idêyes. — Lucyin Mahin.
- aroke, rujhe.
- Dji contéve aveur mi otorijhåcion li djoû minme, mins i gn a d’ l’ astoca.
Mots vijhéns
candjîOrtografeyes
candjîAprès 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :
E rfondou walon :
Ratournaedjes
candjîbwès u fier po sotni
- Francès : étai (fr), pilier de soutènement (fr)