Walon (Rifondou) candjî

  Cisse pådje u ci hagnon ci est co a scrire, u a mete d’ adrame. Si vos avoz des cnoxhances so l’ sudjet, vos l’ ploz fé vos-minme.
 

crahea [o.n]

1. boket d' hoye må broûlêye, et ralouwåve (mins ki n' broûle nén bén). Li tchåfaedje des craheas då gaz dal fondreye, i ndè fåt nén cåzer (J. Colson). On dit eto: sicrabeye. rl a: crahea d' Sarazin. F. escarbille.  ramasser ås craheas : cotchter.  on djoû gayete, on djoû braijhe, on djoû crahea : imådje po mostrer k' el veye eva, come li gayete k' on mete e feu, ki braijhene pu divni on laid boket.

    • E l' ôte monde, si dj' va e l' infer,
      cwand divrént broûler a crahea,
      mågré les Diåle et Lucifer
      DJi tchantrè co 'ne sacwè d' novea
      Li camrade dè l'joie, Chanchet Barillié, 1852 (fråze rifondowe).

2. boket d' soûfe aglumyî, aplaké al tchiminêye u al sitouve.  poli come on crahea : nén poli do tot. F. mâchefer.

3. boket d' bwès (u d' ôte tchoi) må broûlé, ki dmeure après on feu. Do palå et del catedråle da Notger, i n' dimeurrè k' des craheas et des foumires (J. Brumioul). F. cendres, débris calciné, tison.  Ostant tourner a craheas k' a poûssire : dijhêye d' onk ki toûne må, mins ki dit k' i gn a k' ont co toumé pus bas k' lu. Ostant tourner a craheas k' a poûssire Est çki nosse bråve Sint Lorint n' l' a nén dit (J. Colson).

4. mannete djin. F. souillon.

Disfondowes: craya, crahê, crèhê, crahin, crahé, crahyê, cra.é, crayê, crayé, crahya, cracha; miersipepieuzmint el mape A.L.W. 5.20 ey el notule ALW 5.46.

Etimolodjeye: bodje tîxhon "Krahe" (coirbå, k' a l' minme coleur), raptitixhante cawete -ea.