Etimolodjeye

candjî

Tayon-bodje latén « commodus », pal voye do francès « commode ».

Prononçaedje

candjî
 

Sustantif

candjî
singulî pluriyal
comôde comôdes

comôde femrin

  1. (no d’ meube) meube di bwès a ridants.
    • Li violon, sol comôde, djouwa lontins tot seu
      Les vîs airs di s' djonnesse. Joseph Vrindts, « Pâhûles rîmês » (1897), "Li vîx mestré", p.5 (fråze rifondowe).
    • Dj’ a wårdé dvins ene basse comôde
      Po m’ endè rsovni
      Si portrait … mins c’ est foû môde
      Tot çou k’ i m’ a dit. Louis Lagauche, Tchansons tchusèyes, (1908-1912), «Mi grand-pere» p.50 (fråze rifondowe).

Parintaedje

candjî

Mots vijhéns

candjî

Ortografeyes

candjî
Après 1900, foû rfondou (Feller, Feller ricandjî, nén Feller) :

Ratournaedjes

candjî
comôde