Walon (Rifondou) candjî

Ordinairmint Dirî cossoune
s’ on prononce /sk/
schoyou eschoyou
Dobès rfondowes
schoyou   scheu

Etimolodjeye candjî

Bodje « schoy- », bodje A do viebe « scheure », avou l’ cawete « -ou »

Prononçaedje candjî

 Loukîz a : « scheu »

Pårticipe erirece candjî

singulî pluriyal
omrin schoyou schoyous
femrin schoyowe schoyowes

schoyou omrin

  1. pårticipe erirece omrin do viebe</noinclude> «scheure».
    • Il ont schoyou l' biyokî.

Addjectif candjî

singulî pluriyal
omrin schoyou schoyous
femrin padrî schoyowe schoyowes
femrin padvant schoyowe schoyowès

schoyou omrin (come addjectif djondrece, metou padvant u padrî l’ no)

  1. toumé al tere, foiravant po des fruts d' åbe.
    • Bråmint des pernales sont schoyowes après l' grande air.
  2. houte, fini.
    • Vola l' anêye schoyowe, et les beas djoûs rivnèt påjhûlmint — L. Stasse (fråze rifondowe).
    • I fåt rovyî les schoyowès anêyes;
      Dji vos sohaite ene boune anêye, crolêye — tchanté pa Jean Loos et scrît pa s' pa (fråze rifondowe).
  3. foirt mouwé.
    • Dji so télmint schoyowe, di vos vir, ki, do côp, dji roveye di vs dire ki dji vs voe voltî.
    • Avou tos ces evenmints la, on pout dire k' on-z a stî scheus Motî del Fagne et del Tieraxhe (fråze rifondowe).
  4. amwinri.
    • Il est schoyou, on voet bén k' il a stî malåde.
    • La on boket, ça n' va pus k' so ene pate; il est todi pus schoyou, come onk k' a leyî ses fesses e l' bouwêye Auguste Laloux, Li p’tit Bêrt (fråze rifondowe).
  5. baxheye tot djåzant del vuwe.
    • Mi vuwe est schoyowe
  6. ki n' a pupont d' foice, d' awè trop bouté.
    • Dji so scheu après tos ces kilometes la.
    • Elle est scheute, li djin, tote le sinte djournêye so ses djambes.
  7. ploumé å djeu.
    • Ci côp ci, dji so scheu: dji m' erva.

Sinonimeye candjî

Ratournaedjes candjî

toumé a tere
fini
mouwé morålmint
maigri
baxheye, del vuwe
sins pupont d' foice
k' a pierdou å djeu