brotche
Walon (Rifondou) candjî
Etimolodjeye candjî
Tayon-bodje latén « broccus » (sinse ?)
Prononçaedje candjî
- AFE :
- diferins prononçaedjes : /bʀɔt͡ʃ/
- (pa rfrancijhaedje) /bʀɔʃ/ (wårniteure di tchmijhe) ; (minme prononçaedje cåzu pattavå)
- prononçaedje zero-cnoxheu : /bʀɔt͡ʃ/
- diferins prononçaedjes : /bʀɔt͡ʃ/
- Ricepeures : nén rcepåve
Sustantif candjî
singulî | pluriyal |
---|---|
brotche | brotches |
brotche femrin
- wårniteure di tchmijhe.
- Ossu, dvant les lårmires do Pot d' Ôr, del croejhete, då Tchén Bleu, li sployon d' nosse Djan manka do rvierser tote ene hiede di cårpeas k' louként tourner, avou des ouys come Sint-Djîle, les polets, les tchapons, les dindons, ås brotches des forneas — Joseph Mignolet, "Vé l’loumîre" (1922) (fråze rifondowe).
Codjowas candjî
brotche
- indicatif prezintrece, prumire et troejhinme djins do singulî, do viebe « brotchî ».
- suddjonctif prezintrece, prumire et troejhinme djins do singulî, do viebe « brotchî ».
- kimandeu prezintrece, deujhinme djin do singulî, fôme camaerådrece, do viebe « brotchî ».