audjoûrdu : Diferince etur modêyes

Contenu supprimé Contenu ajouté
Pådje ahivêye avou «{{MR|audjourdu}} == {{L|wa-fel}} == ==={{H|etimolodjeye}}=== Aplacaedje di ''au'', ''djoûr'', ''d’'' et ''u'' (ouy). ==={{H|prononçaedje}}=== *{{WAFE}} {{AFE|o.ʤuːʀ.ˈdy}} * {{Ric|au.djoûr.du|ling=wa-fel}} ==={{H|adviebe|wa-fel}}=== {{~}} # ådjourdu (li djoû k’ on-z est ouy). #* C’èst-t-'''audjoûrdu''' dimègne, c’èst l’ mwès d’ juin, i fait bon. {{s|Joseph Houziaux, ''Pècheû d’ blanc'', Les Cahiers wallons,...»
(Nole diferince)

Modêye do 19 djanvî 2022 à 08:08

Loukîz eto : audjourdu.

Walon (sistinme Feller)

Etimolodjeye

Aplacaedje di au, djoûr, d’ et u (ouy).

Prononçaedje

  • AFE : /o.d͡ʒuːʀ.ˈdy/
  • Ricepeures : au·djoûr·du

Adviebe

audjoûrdu

  1. ådjourdu (li djoû k’ on-z est ouy).
    • C’èst-t-audjoûrdu dimègne, c’èst l’ mwès d’ juin, i fait bon. — Joseph Houziaux, Pècheû d’ blanc, Les Cahiers wallons,  7, 1948, p. 108.
    • Il [l’èfant] a mârchi tout seû, come èn’ ome, èl colau ! Il a mârchi djusse çu qu’i faut pou qui s’ papa fuche fiêr èt qu’ tout l’ monde èl savîche. Trwès-quate pas audjoûrdu, dimwin, ça sèra chîje ; èt dins sakants djoûs, no mitchot cavol’ra pa t’t’avô l’ maujo. — Georges Fay, Prumîs pas, Les Cahiers wallons,  8, 1959, p. 159.
  2. ådjourdu (di ces tins ci, a noste epoke).
    • Po fini, dins nosse monde d’audjoûrdu, i gn-a sûr branmint dès djins qui sèrîn′ bén binaujes di trover one saquî po lès comprinde ! — Jules Hérix, L’èfant stroupî èt li p’tit tchén, Les Cahiers wallons,  7-8, 2016, p. 115.

Ratourneures